Otca biskupa Jána Vojtaššáka vnímam ako muža modlitby. Z modlitby, z rozhovoru s Bohom sa rodili rozhodnutia v jeho živote, zvlášť v biskupskej službe. O mnohých veciach sa radil aj so vzdelanými kňazmi, no často rozhodol inak, ako mu radili. Nechápali, prečo sa ich pýta, keď nedá na ich slová. Časom však uznali, že jeho rozhodnutia boli správne. Zbadali, že sa radí aj s Niekým, kto je omnoho múdrejší než oni. Vnímam ho tiež ako biskupa, ktorý prežíval duchovné otcovstvo vo vzťahu k jemu zvereným dušiam, za ktoré sa neustále modlil a obetoval. Bol pre veriacich vzorom viery a zdravého asketického života, ktorý je cestou k Bohu. Pokora, láska a trpezlivosť sa v ňom snúbili s pevnosťou pri obrane Cirkvi a pravej viery. Svoje utrpenie v žalároch neprežíval v sebaľútosti, ale v nádeji, že Cirkev pekelné brány nepremôžu. Otec biskup Ján z celého srdca miloval Boha, jeho Cirkev a Božiu Matku Máriu, ktorej zasvätil svoju diecézu v roku 1947 na Mariánskej hore v Levoči v začiatkoch ťažkého prenasledovania Cirkvi, ktorého bol nakoniec aj sám obeťou. Bol to Boží muž.
ThDr. Martin Koleják, PhD.
kňaz Spišskej diecézy