Pamätné dni Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka

Pamätný deň Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka – 5.8.2017

Počas jubilejného roka sv. Martina si veriaci Spišskej diecézy v sobotu 5.augusta 2017 pripomenuli Pamätný deň 52.výročia smrti Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka spoločnou slávnosťou Katedrále sv. Martina na Spišskej Kapitule. Slávnostnú svätú omšu, ktorej predchádzala modlitba posvätného ruženca a litánií k sv. Martinovi, celebroval nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák, koncelebrovali spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka a emeritný spišský biskup Mons. Andrej Imrich spolu s kňazmi nielen zo spišskej diecézy. V homílii nitriansky biskup Mons. Viliam Judák poukázal na príklad a mučeníctvo Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka: „Napriek tomu sme, milí bratia a sestry presvedčení, že prípad biskupa Jána Vojtaššáka, Božieho sluhu, bude zavŕšený ešte jedným procesom, procesom kanonizačným, cirkevným procesom blahorečenia, podobne ako aj v iných prípadoch na Slovensku: blahoslavených biskupa Pavla Petra Gojdiča, Vasila Hopku, Metoda Dominika Trčku či rehoľnej sestry Zdenky Šelingovej a o pár týždňov aj Títa Zemana“. V závere sa prítomným v Katedrále sv. Martina ako aj k poslucháčom Rádia Lumen prihovoril spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka: „Sme hrdí a vďační Bohu za to, že dal našej spišskej diecéze biskupa Jána Vojtaššáka, mučeníka, ktorý prešiel krížovou cestou utrpenia a vydal nádherné svedectvo svojej vernosti Bohu, Cirkvi a Svätému Otcovi. Nebál sa ísť proti prúdu doby a zostal tak verný svojmu povolaniu a pravde. Jeho život a svedectvo môžu byť cenným príkladom pre všetkých aj v dnešných časoch, aby každý z nás verný Bohu a pravde za každých okolností. Chcem Vás všetkých poprosiť a povzbudiť, aby ste aj naďalej svojimi modlitbami a obetami pamätali na všetkých, ktorí sú zapojení do Procesu blahorečenia BS biskupa Jána Vojtaššáka. Každá modlitba raz prinesie svoje ovocie“. Po skončení svätej omše všetci prítomní od spišského diecézneho biskupa dostali ako dar brožúrku Život biskupa Jána Vojtaššáka.

kapitula-4-2017

Pamätný deň Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka – 7.8.2016

V nedeľu 7.8.2016 si veriaci spišskej diecézy pripomenuli 51. výročie smrti Božieho sluhu
biskupa Jána Vojtaššáaka. Slávnostnú svätú omšu v Zákamennom za účasti kňazov a veriacich
z celého Slovenska celebroval spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Spomienkovú slávnosť
prinieslo Rádio Lumen v priamom prenose. V homílií život a dielo biskupa Jána priblížil prof. Peter
Zubko, cirkevný historik a člen Komisie historikov: „Byť silný vo chvíľach skúšky, to nie je len tak. Aj to
je veľká Božia milosť. a skúšky sa treba pripraviť. Na biskupovi Vojtaššákovi vidíme, akého mal
veľkého prorockého ducha…nezradil nesklamal a vytrval až dokonca. Po skončení svätej omše
program spomienkovej slávnosti pokračoval pásmom svedectiev ľudí, ktorí sa zúčastnili príprav
a samotného pohrebu Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Na záver svedectiev vystúpil
s príhovorom predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák, v ktorom spomínal na
svojho otca, ktorý počas pohrebu ako prvý vyzval na rehabilitáciu nespravodlivo odsúdeného biskupa
Jána Vojtaššáka. Postulátor procesu blahorečenia Peter Jurčaga predstavil veriacim Deviatnik za
blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka. Spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka povzbudil
veriacich k modlitbe za blahorečenie Božieho sluhu a zdôraznil, že proces jeho blahorečenia stále
pokračuje. Spomienkové pásmo ukončila modlitba za blahorečenie a procesia k hrobu Božieho sluhu.

Kázeň Katedrála 14.11.2015

Najdôstojnejší otec biskup, milí spolubratia v kňazskej službe, ctihodné rehoľné sestry, drahí bratia a sestry! 

14. november v našej spišskej diecéze patrí medzi pamätné dni, počas ktorých si sprítomňujeme životný príbeh a dielo Božieho Sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Práve dnes si pripomíname 138 rokov od jeho narodenia. To nás vedie k tomu, že aj po mnohých rokoch si s úctou pripomíname významné medzníky jeho života a snažíme sa sprítomniť a oživiť v našich mysliach spomienku na jeho osobu.

Jednu z mnohých odpovedí na otázku, kto bol biskup Ján Vojtaššák, nám naznačuje aj fakt, že už viac ako 19 rokov prebieha proces blahorečenia jeho osoby. Je to neklamný dôkaz toho, že príklad jeho života viery, príklad jeho vernosti a oddanosti pravde a Sv. Otcovi, fascinoval a dodnes fascinuje mnohých ľudí. Obdivujeme nezlomnosť jeho ducha, ktorý aj napriek príkoriam prežitým vo väzení a napriek nútenému pobytu v Senohraboch, ďaleko od svojej milovanej diecézy, myslí na svojich kňazov, vyzýva ich k jednote a k svornosti, zaoberá sa otázkou nového usporiadania diecéz, ale aj otázkou aplikovania reforiem Druhého vatikánskeho koncilu v miestnej cirkvi a tiež postavením laikov v Cirkvi. Takto sa javí ako „moderne“ mysliaci prelát, ktorý napriek svojmu veku, napriek nesmierne ťažkej situácií, v ktorej sa nachádza, je otvorený vanutiu Ducha Svätého a voči novým udalostiam v Cirkvi, s ktorou plne cíti a žije. Od prvého rokovania biskupov, ktoré sa uskutočnilo práve tu v Spišskej Kapitule, týždeň po jeho biskupskej vysviacke v Nitre roku 1921, až po jeho smrť, je biskup Ján Vojtaššák osobnosťou, na ktorej obdivujeme tieto vlastností: dôslednosť, jasnosť, vernosť Pápežovi, Cirkvi i magistériu a nezlomnú vôľu neustúpiť nátlaku komunistického režimu. Tieto vlastnosti dobre vykresľujú osobnosť biskupa, ktorý ostal verný Bohu, Cirkvi i sám sebe, tak v maličkostiach, ako aj vo veľkých veciach, po celý svoj život, -verný až do konca.

Pred 20. rokmi svätý Ján Pavol II. počas svojej pastoračnej návštevy Slovenska, na Mariánskej hore v Levoči vyzval otca biskupa Františka Tondru a celú spišskú diecézu, k otvoreniu procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Istotne sa vtedy naplnili modlitby a prosby mnohých ľudí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. O blahorečení biskupa Jána Vojtaššáka sa začalo veľmi intenzívne hovoriť už po jeho smrti a to najmä medzi Slovákmi žijúcimi v Amerike. V modlitbe za blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka zo 14.9.1981 schválenej biskupom diecézy Ontário, Fultonom, sa mnohí ľudia roztrúsení po celom svete spájali spoločne v modlitbe za blahorečenie Božieho sluhu, vyslovujúc hlboké a nádherné slová modlitby: „Otče náš, v nekonečnej láske vyvolil si si svojho verného služobníka Jána Vojtaššáka, aby cez dlhé roky, až do svojej smrti, niesol tŕňovú korunu Tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, pre tvoju slávu, k posilneniu svätej Cirkvi a pre dobro slovenského národa…z Vojtaššákovej mučeníckej smrti žije v ukrutnosti týchto časov Tvoj národ pod Tatrami. Prosíme ťa, večný Otče, osláv svojho verného služobníka spišského biskupa Jána Vojtaššáka, popraj nám, aby sme si ho uctievali na oltároch nielen pod Tatrami, ale v celej svätej Cirkvi, aby z jeho obeti žil naveky vo vernosti tebe náš milovaný národ, zasvätený Sedembolestnej Matke tvojho Syna…“ Nielen v tejto modlitbe, ale aj v rôznych dielach zahraničných Slovákov, je vyjadrené vnútorné presvedčenie, že biskup Ján Vojtaššák bude raz za svoje mučeníctvo, povýšený na oltár.  

Ako som už spomínal, jedným z mnohých dôvodov, prečo si pripomíname osobu a dielo Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka je aj proces jeho blahorečenia. Keď hovoríme o procese blahorečenia, rozlišujeme v ňom 2 fázy: diecéznu a rímsku. Diecézna fáza tohto konkrétneho procesu sa v našej spišskej diecéze rozbehla 12.12.1996 a bola ukončená 31.10.2001 záverečným, slávnostným zasadnutím diecézneho tribunálu, povereného touto kauzou. Na žiadosť Kongregácie pre kauzy svätých v roku 2002 v našej diecéze prebiehala aj doplňujúca diecézna fáza procesu blahorečenia, pretože Kongregácia zistila niektoré zásadné nedostatky v kauze. Pre málo skúseností, neboli totiž, zachované a dodržané všetky normy stanovené pre diecéznu fázu procesu blahorečenia. Spomínaná doplňujúca diecézna fáza bola ukončená 11. novembra 2002. A od vtedy pokračuje Rímska fáza procesu blahorečenia.

Bratia a sestry! V súčasnosti Kauza blahorečenia Božieho Sluhu biskupa Jána Vojtaššáka prebieha na úrovni Kongregácie už 14 rokov. Možno sa aj niektorí z Vás pýtajú: Ako dlho sa ešte máme modliť za blahorečenie otca biskupa Vojtaššáka? Koľko trvá kauza blahorečenia alebo svätorečenia od začiatku až po koniec?

Je to rôzne. Môže trvať 5 rokov, 10, 15, 50, 100 ako ja 200 rokov. Preto Vás chcem poprosiť o to, aby ste s dôverou pokračovali v modlitbách za blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka. Možno ste aj počuli rôzne vyjadrenia ako napr. že spomínaná kauza je pozastavená na 50 rokov, že v spomínanej kauze sa už nič nedá spraviť, že je to celé beznádejné… Bratia a sestry! Nie je to pravda. V Kauze blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka sa pokračuje. Možno počas trvania celej kauzy ste počuli rôzne vyjadrenia o biskupovi Vojtaššákovi, či už pozitívne ako aj negatívne. V médiách, rôznych filmových dokumentoch, ako aj v článkoch domácich či zahraničných novín je osoba biskupa Jána Vojtaššáka často vystavená jednostranným pohľadom, emotívnym súdom, polopravdivým až nepravdivým tendenčným vyjadreniam a svedectvám hlavne zo strany Židov. Momentálne, sú otvorené mnohé otázky, ktoré si z našej strany vyžadujú poskytnúť pravdivé odpovede a konečné priblíženie sa k pravde. A práve preto, ako nový postulátor kauzy, by som Vás chcel všetkých poprosiť, aby ste sa modlili aj za všetkých, ktorí na kauze blahorečenia pracujú, aby sa nám podarilo očistiť meno biskupa Jána Vojtaššáka od falošných a nepravdivých tvrdení a obvinení a aby sme odhalili čistú pravdu o jeho živote a o jeho životných postojoch.

Každý Boží Sluha, ktorého proces blahorečenia sa už rozbehol, by sa mal vyznačovať niečím charakteristickým, čo nás na ňom oslovuje a prečo chceme, aby bol povýšený na oltár. V procese blahorečenia nie je dôležité, čo všetko kandidát na blahorečenie urobil, ale štartovným bodom – východiskom je jeho otvorenosť a láska voči Bohu. V každomprocese blahorečenia alebo svätorečenia je nevyhnutné, aby sme dospeli k pravde o konkrétnej osobe a touto pravdou by mala byť jeho osobná svätosť. Takto by bola konečne vypočutá naša modlitba, ktorú sa s dôverou každý deň modlíme: „…Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.

Za jeho blahorečenie ťa prosíme, skrze Krista nášho Pána. Amen.“

Oznam ohľadom procesu blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka

Bratia a sestry! 14. Novembra 2015 sme si pripomenuli 138 rokov od narodenia
Božieho Sluhu biskupa Jána Vojtaššáka. Rovnako v roku 2015 uplynulo 20 rokov od
momentu, keď svätý Ján Pavol II. počas svojej pastoračnej návštevy Slovenska na Mariánskej
hore v Levoči vyzval otca biskupa Františka Tondru a celú Spišskú diecézu k otvoreniu
procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka. Chcem Vás všetkých poprosiť o to, aby ste
s dôverou pokračovali v modlitbách za blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka. Aj po 19
rokoch sa v kauze blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka pokračuje!
Bratia a sestry! Počas procesu blahorečenia v ktoromkoľvek momente môžu byť
predložené nové dôkazy alebo svedectvá, ktoré môžu napomôcť k úspešnému zavŕšeniu
procesu blahorečenia. Ak máte konkrétne svedectvo ohľadom života Božieho sluhu biskupa
Jána Vojtaššáka, alebo poznáte ľudí z Vášho okolia, ktorí by boli ochotní takýmto spôsobom
prispieť k procesu blahorečenia, môžete kontaktovať postulátora kauzy ICDr. Petra Jurčagu
alebo biskupský úrad v Spišskej Kapitule. Rovnako ak niekomu z Vás, alebo z Vašich
známych bola na príhovor biskupa Jána Vojtaššáka udelená konkrétna milosť (napr.
uzdravenie) a chceli by ste týmto svedectvom prispieť do procesu blahorečenia, môžete sa
obrátiť na postulátora kauzy blahorečenia.
Prosím vás aj o modlitby za všetkých tých, ktorí na kauze blahorečenia pracujú, aby
sme s Božou pomocou a aj vďaka vašim modlitbám a obetám dosiahli to, o čo v modlitbe za
blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka prosíme: „Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho
služobníka Jána, aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.“

Kontaktné údaje:
Postulátor – ICDr. Peter Jurčaga, e-mail jpeter102@gmail.com, tel. 0908 059 324
Kancelária biskupského úradu – e-mail biskupstvo@kapitula.sk

Ďakujem za vaše modlitby a pomoc.
S pozdravom a požehnaním

+ Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup

95.výročie biskupskej vysviacky Jána Vojtaššáka – 27.5.2006

V sobotu 27. mája 2006 emeritný pápež Benedikt XVI. navštívil rodné mesto svojho svätého predchodcu Jána Pavla II. – Wadowice. Tu citoval slová nemeckého autora J. W. Goetheho, ktorý povedal: Ak chceme pochopiť a poznať básnika treba prísť do jeho rodného mesta. Dovolím si tieto slová aplikovať na nás, ktorí sme dnes prišli do Zákkamenného. Túžime bližšie spoznať a pochopiť Božieho sluhu, spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Kde inde sa to dá lepšie ako na mieste, kde sa narodil 14.11. 1877, kde bol pokrstený prežíval detstvo, miništroval a prijal prvé sviatosti. Tu sa to všetko začalo, povedal Ján Pavol II., keď v lete v roku 1979 už ako pápež navštívil spomínané rodné Wadowice. Tu v Zákkamennom sa začal životný príbeh chudobného roľníckeho chlapca pochádzajúceho z desiatich súrodencov, tu v týchto miestach si ho Pán zavolal do svojej služby, tu v júli  v roku 1901 po prvý krát slúžil najsvätejšiu obetu. Tento chrám bol postavený po veľkom požiari starého dreveného kostola v roku 1893 a hneď v apríli 1921 ho Vojtaššák už ako spišský biskup slávnostne konsekroval, hádam ako prvý chrám vo svojej biskupskej službe v spišskej diecéze.
Vnímať krásu tohto Božieho chrámu, ktorí návštevníci zvyknú volať aj oravská katedrála, vnímať krásnu a drsnú scenériu hornej Oravy a úprimnú zbožnosť tohto ľudu nám pomáha lepšie si priblížiť osobnosť tohto najslávnejšieho rodáka Zákkamenného.
Vojtaššák tento kraj miloval. Tu sa vracal vo svojich myšlienkach, po ňom túžil vo väzení a vyhnanstve tak ako len citlivý človek vie túžiť po svojom domove, tu bol nakoniec aj pochovaný, keď sa ako Boží tulák mohol vrátiť z vyhnanstva svojich ťažkých životných ciest.
Túto svätú omšu slávime presne v deň 95. výročia jeho biskupskej konsekrácie, ktorá sa uskutočnila v Nitre. Ján Vojtaššák sa stal biskupom v ťažkých časoch po prvej svetovej vojne. V novovzniknutej ČSR neboli podmienky pre život Katolíckej Cirkvi priaznivé. Cirkev na Slovensku ostala bez duchovných pastierov a kňazstvo i zbedačený ľud po nich túžili.  Vďačíme za nich láskavému prístupu vtedajšieho Svätého Otca Benedikta XV. a jeho nuncia Clementa Micaru, ktorý už ako tajomník viedenského nuncia výborne poznal pomery na Slovensku. Božím riadením a zložitými historickými skutočnosťami sa stalo o čom sa nedalo v minulosti ani snívať. Na biskupskú katedru ctihodného spišského biskupstva bol vybratý jednoduchý dedinský farár z Veličnej Ján Vojtaššák. 13. február 1921 bol slávnostným dňom. J.P. Kysucký vydal v roku 1921 Pamätnú knihu vysviacky slovenských biskupov, keď aj po rokoch čítame zažltnuté stránky tejto podielovej knihy SSV, tušíme aká to bola vznešená a slávnostná chvíľa. Bol to čas veľkých nádejí a očakávaní. Veď plnosť kňazstva dosiahli synovia chudobných slovenských matiek a posvätné biskupské mitry vyšívali v národnom duchu roľnícke ženy z Vajnor a Cífera. Napadlo ma akési Hossana, akási Kvetná nedeľa týchto vyvolených slovenských biskupov. Po slávnostiach nasledovala krížová cesta dlhej biskupskej služby. Ktovie, či si vtedy 43 ročný Vojtaššák v plnej životnej sile uvedomoval čo ho očakáva v jeho ťažkej biskupskej službe.
Jeho prijatie v Spišskej Kapitule bolo chladné. Diecéza zápasila s nedostatkom kňazov, seminár bol prázdny. Kto by vedel v krátkosti zhodnotiť jeho obetavú službu v spišskej diecéze? Spomeniem aspoň niekoľko skutočností…
Hneď po nástupe do biskupského úradu zaviedol tzv. večnú poklonu v diecéze. Chcel, aby sa každý deň v niektorej farnosti adoroval sviatostný Kristus. V roku 1925 zvolal diecéznu synodu a v nej dal smernice pre pastoráciu a život Cirkvi, ktoré na dlhé roky udržiavali živú vieru vo farnostiach.  Nesmierna snaha pozdvihnúť seminár nielen vybudovanie novej budovy pre kandidátov kňazstva, ale aj veľká snaha o kvalitných profesorov a formátorov, ktorých posielal na zahraničné štúdiá. Úsilie o pozdvihnutie katolíckeho školstva sa prejavilo rozkvetom učiteľského ústavu, vybudovaním 49 katolíckych škôl, štedrými štipendiami pre chudobných študentov. Vojtaššák viackrát navštívil všetky farnosti svojej diecézy na Spiši, Liptove i Orave. Neúnavne a často birmoval vo všetkých farnostiach. Spomeniem ešte jeho lásku k Panne Márii, prítomnej na mariánskej Levočskej hore. Tu už v prvom roku svojej služby posvätil kostol po druhej svetovej vojne. Za veľkej účasti ľudu zasvätil svoju diecézu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. Biskup Vojtaššák bol priekopníkom Katolíckej charity na Slovensku. Žil jednoducho a mal veľké sociálne cítenie. Zaslúžil si potom všetkom, aby bol vyhlásený za vlastizradcu a nepriateľa robotníckej triedy?
V roku 1950 sa biskupská mitra statočného biskupa zmenila na tŕňovú korunu. Na svojom väzenskom mundúre nenosil biskupský kríž – pektorál, ale nosil ho na svojich pleciach. Dnes existuje veľké množstvo vedeckej i populárnej literatúry, ktorá opisuje útrapy väzňov v komunistických väzniciach.  Biskup Ján týmito útrapami prešiel. Odvlečený z milovaného Spiša bol niekoľko mesiacov trýznený vo vyšetrovacej väzbe a potom v zmanipulovanom a divadelnom procese potupne odsúdený. Jeho oltárom a chrámom sa stala väzenská cela. Odtrhnutý od oltára slúži Bohu utrpením. Nikto nemôže poprieť, že biskup Ján bol vyznávač a nebojím sa povedať aj martýr. V starokresťanskom zmysle martýr znamená svedok, ktorý vydal to najkrajšie svedectvo o Kristovi – svedectvo vlastného života. Za martýra sa počítali aj tí, ktorí pre Krista trpeli a zomreli vo vyhnanstve. Nemôžme pochybovať o tom, že biskup Vojtaššák bol prenasledovaný do svojej smrti. Po druhom prepustení z väzenia v októbri v roku 1963 nemohol ostať ani na Orave a ani na Slovensku vôbec. Zachovalo sa svedectvo ako v poslednom roku svojho života veľmi túžil vidieť Slovensko a rodisko. Nebolo mu to však dopriate. Aj to spôsobilo jeho smrť.
Biskup Vojtaššák toto týranie podstúpil ako 73 ročný po takmer 30 tich rokoch obetavej biskupskej služby. Po zmanipulovanom procese nasledovalo strastiplné väzenie v komunistických väzniciach. Kardinál Trochta sa o komunistickom väzení vyjadril, že bolo horšie ako nacistický koncentrák. Potom nasledovalo vyhnanstvo. 86 ročný biskup po prepustení z väzenia v roku 1963 nemohol ostať ani v milovanej diecéze ani na Slovensku. Žil pod policajným dozorom v tzv. charitnom domove v Senohraboch. V poslednom roku života v lete v roku 1965 túžil navštíviť milovanú Oravu a nebolo mu to umožnené. Aj  to dopomohlo podľa svedectva spoluobyvateľov charity jeho smrti. Nespravodlivý rozsudok, útrapy vyšetrovacej väzby a väzenia a smrť vo vyhnanstve napĺňajú znaky mučeníctva.
Potom je to biskupova vernosť kňazskej a biskupskej službe. Biskup Vojtaššák išiel za povolaním ku kňazstvu s čistými ideálmi. Po kňazskej vysviacke horlivo a príkladne slúžil ako kaplán a farár. Práve pre jeho horlivosť a rýdzosť charakteru bol v roku 1920 vyvolený za spišského biskupa.  Svojím povinnostiam ostal verný aj vo väzení i vo vyhnanstve, kde dával svedectvo ako muž modlitby. Ostal verný svojím zásadám:  služby Bohu, dušiam a národu. Listy Božieho sluhu Vojtaššáka, ktoré sa zachovali v pozostalosti Mons. Náhalku a ktoré hovoria o nespravodlivosti komunistických zákonov, o ovládnutí Cirkvi, ale aj pozoruhodné návrhy na rozdelenie diecéz na Slovensku svedčia o tom, že biskupa Vojtaššáka nezlomilo ani nezmenilo prežité utrpenie a ostal verný Bohu a svojej službe do posledného dychu.
Pre všetkých z nás môže byť Vojtaššák príkladom vernosti Kristovi a Cirkvi. V tejto dobe ľahostajnosti a sekularizmu ostaňme verní svojej viere podobne ako on. Okrem toho sa s ním duchovne spriateľme v rozličných ťažkostiach nášho života, prosme o jeho orodovanie. On, ktorý počas svojho pozemského života, toľko miloval človeka a slúžil mu, neopustí nás ani teraz, keď už vidí Božiu tvár. A tak Vás povzbudzujem, aby sme sa modlili nielen za jeho povýšenie na oltár, ale aj za to aby na jeho príhovor boli vypočuté naše modlitby.  Ak by cítil niekto potrebu napísať o vyslyšaní modlitieb na príhovor Božieho sluhu Jána Vojtaššáka, nech to urobí postulátorovi, alebo na Biskupský úrad v Spišskej Kapitule.

 

Dokumenty na stiahnutie