14. 11. 2016: Pamätný deň narodenia biskupa Jána Vojtaššáka

Veľké množstvo veriacich a kňazov z celej spišskej diecézy si spoločne pripomenuli Pamätný deň narodenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka a poďakovali sa za jeho život slávením slávnostnej svätej omše, ktorej predsedal spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka.

V homílií sa prítomným v Katedrále sv. Martina prihovoril HEDr. Milan Kerdík, správca farnosti v Jesenskom a člen Komisie historikov Kauzy blahorečenia BS biskupa Jána Vojtaššáka. Kázeň prinášame v plnom znení. Na záver svätej omše sa diecézny biskup spolu so všetkými prítomnými pomodlil modlitbu za blahorečenie Božieho sluhu, poďakoval sa všetkým za ich účasť a predstavil magnetky s myšlienkami otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktoré všetci prítomní dostali od neho ako dar a spomienku na celú slávnosť.

Na záver celej slávnosti diecézny biskup udelil všetkým prítomným ako aj poslucháčom Rádia Lumen, ktoré celú slávnosť vysielalo v priamom prenose, slávnostné požehnanie s relikviou sv. Martina spojené s úplnými odpustkami.

Zvukový záznam (Zdroj: Rádio LUMEN)

 

Kázeň HEDr. Milana Kedíka, Katedrála sv. Martina 14.11.2016

Otcovia biskupi, bratia kňazi, drahí bratia a sestry zhromaždení tu v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule, ako aj bratia a sestry, ktorí nás počúvate vo vašich príbytkoch a domovoch prostredníctvom Rádia Lumen!

Dnešným dňom nám v rámci pokračovania začínajú prvé čítania z knihy Zjavenia sv. Jána apoštola. Tieto zjavenia, ako vieme, Ján apoštol zažíval vo väzení, v ktorom bol na ostrove Patmos. A tieto zjavenia ukazujú aj nám, čo sa má stať v rámci eschatológie, v rámci posledných vecí. A dnes nám Ján cituje, ako počúva hlas, ktorým mu Pán hovorí, aby anjelovi efezskej cirkvi napísal tieto slová: „ Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi a nie sú a zistil si, že sú to luhári. Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv.“ Tieto slová, ktoré Pán adresuje Cirkvi v Efeze, ani nám nie sú cudzie, pretože vidíme tu starostlivosť Božiu o človeka, kde Boh, napriek tom, že človek ho môže aj nerešpektovať, dokonca že človek môže konať proti Bohu, Boh neprestáva milovať človeka. Ale je to prvý On, ktorý vychádza s iniciatívou a hľadá. Spomeňme si možno na úvodné kapitoly knihy Genezis, kedy práve naši prví rodičia Adam a Eva jedia ovocie zo stromu poznania dobra a zla. V knihe Genezis nemáme napísané, žeby Adam hľadal Boha, ale máme napísané, že Boh hľadá Adama: „Adam, kde si?“ to znamená, že aj tu vidíme, že Boh teda neprestáva milovať človeka aj napriek jeho pádu do hriechu. Ale na druhej strane je zasa na človeku, ktorý po svojom páde do hriechu si uvedomí svoju situáciu, svoj stav, prizná si ju a túži zmeniť svoj život k dobrému, ľudovo povedané z pomýlenej cesty sa snaží vrátiť na správnu cestu, ktorá ho vedie k Pánu Bohu. A vidíme, že tieto slová, ktoré počúval aj Ján vo väzení na ostrove Patmos pred takmer 2000 rokmi dozadu, že tieto slová nie sú čudné ani nám, alebo nie sú vzdialené ani nám. My tiež sa niekedy dokážeme nachádzať v situácií, kedy sa prakticky tomuto človeku podobáme. Aj niekedy sa snažíme za Pánom Bohom kráčať, ale naša náklonnosť na zlé, keď s ňou ešte dokonca spolupracujeme, nás z tejto dobrej cesty môže zviesť, ale ani tak pred Bohom nie sme stratení. Boh nám aj v tomto prípade dáva svoju pomocnú ruku, aby sme vstali, robili pokánie a konali ako prv, to znamená, keď sme predtým žili správne, tak vlastne aj naďalej máme žiť správne, najlepšie podľa Božej vôle, podľa Božích prikázaní. Toto je návod alebo odporúčanie aj pre náš každodenný život, ktoré keď naozaj zachovávame z čistého a úprimného srdca, Boh dokonca človeka nikdy neopúšťa, ale naopak dokonca mu pomáha svojou milosťou, aby svoj život šťastne dokončil.

Dnešný deň, ako povedal otec biskup Štefan v úvode svätej omše, si pripomíname 139 rokov od narodenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka v Zákamennom. A podobne aj na neho môžeme tieto slová z knihy Zjavenia apoštola Jána uplatniť a vidíme, že tieto slová aj on si vzal veľmi za svoje. Aj on bol, podobný ako my, človek, to znamená stvorenie z mäsa a kostí, ktorý mal aj dobré vlastnosti a ktorý mal aj zlé vlastnosti ako každý jeden z nás, ale ktorý na druhej strane práve v spolupráci s Božou milosťou, tie zlé vlastnosti dokázal umenšovať, a naopak tie dobré vlastnosti dokázal stále s pomocou Božej milosti zveľaďovať. Preto aj vy si ho tu uctievate, v Spišskej Kapitule ako aj v cele Spišskej diecéze, ako človeka, ktorý si dokonca zaslúži byť povýšený aj na stupeň oltára. Lebo svoj život, ktorý trval takmer 88 rokov, naozaj v spolupráci s Božou milosťou priviedol do zdarného konca. A aj keď hovoríme o ňom o mučeníkovi, nie v tom zmysle, ktorý by teda prelial krv za Cirkev, za Boha, ale hovoríme o ňom ako o mučeníkovi nekrvavom, to znamená ktorý martýrium vydával najmä po roku 1945 až do svojej smrti, predsa však práve tu jeho charakterové vlastnosti, ktoré mal aj predtým a ktoré potom naozaj s pomocou Božej milosti zužitkoval aj naďalej, tak práve v tejto poslednej fáze svojho života, doviedol do zdarného konca.

František Mikloško v knihe Nebudete ich môcť rozvrátiť na str. 61, kde je vyobrazený Ján Vojtaššák aj s kňazmi Spišskej diecézy, cituje jeho slová takto: «Ja, spišský biskup Ján, odmietam slúžiť rozvratníkom Cirkvi, jej telo chránim svojim vlastným telom a tým starým srdcom nezlomným». To sú slová samotného biskupa Jána Vojtaššáka, ktoré povedal niekedy po roku 1945, kedy práve aj v našej krajine politická klíma v našej krajine začínala sa vyvíjať v neprospech Cirkvi, kedy prakticky cisár vstupoval do toho, čo patrí Pánu Bohu a žiadal si to, čo patrí Pánu Bohu, ale neprávom. Biskup Ján Vojtaššák po týchto skutočnostiach začína prežívať svoju poslednú fázu života, napokon ako vieme dokonca mimo územia svojej diecézy, z ktorej je vlastne podvodne unesený a do ktorej sa prakticky vracia na sklonku svojho života resp. krátko hneď potom po smrti. Ale posledných 14 rokov života prežíva život mimo svojej diecézy, kde jednak počas pobytu vo väzeniach, neskôr počas pobytu v Senohraboch pri Prahe pod kontrolou Štátnej bezpečnosti je prakticky izolovaný od svojich veriacich ako vôbec od milovaného Slovenska. Ale napriek tomu, ako povedal neskôr kardinál Tomášek: „Ten, kto trpí, robí veľa, dokonca najviac pre Cirkev“ tak tieto jeho slová môžeme v plnej miere uplatniť aj na biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý práve v týchto posledných rokoch života pomáhal Cirkvi na Slovensku ešte získavať to, čo chýbalo ešte prakticky pre toto tajomné Kristovo telo, ktorý je aj naša katolícka Cirkev. Čiže aj tieto jeho slová naozaj sú veľmi hodnotné aj pre nás. Lebo aj on sám pre nás je vzorom, ktorý je vždy hodný nasledovania, aj dnes.

Keďže pochádzam z Rožňavskej diecézy, vidíme tu istým spôsobom prepojenie so Spišskou diecézou a Rožňavskou diecézou. Keď v Rožňave v roku 1936 si pripomínali veriaci 100 rokov od prinesenia relikvií, telesných ostatkov svätého Neita mučeníka z prvokresťanských čias, pri tejto slávnosti nechýbal ani biskup Vojtaššák. Na fotografiách je ho vidieť. Neskôr, keď dr. Róbert Pobožný bol vysvätený za biskupa v Trnave, biskup Ján Vojtaššák bol jeho spolusvätiteľom. V roku 1938 po Viedenskej arbitráži, kedy aj samotné sídlo diecézy Rožňavy sa ocitá v Maďarsku, biskup Ján Vojtaššák prijíma špirituála Jána Jaloveckého aj s 12-timi bohoslovcami, ktorí teda opúšťajú mesto Rožňavu na protest proti takejto anexii a prichyľuje ich sem, do Spišskej Kapituly, aby tu potom mohli dokončiť svoje štúdia. A zasa z právnického uhla pohľadu, najmä v rokoch 50. a 60. odvolacou inštanciou pre Rožňavské biskupstvo bola práve Spišská diecéza. Takže tie prepojenia tu môžeme vidieť.

Snažme sa teda, drahí moji, aj my v našom živote kráčať po ceste, ktorú nám vytýčil Boh skrze Božie zjavenie, Sväté písmo, ale kráčajme aj podľa vzoru, ktorý nám v konkrétnosti vytýčili, tí ktorí sú svätí a v tomto prípade zatiaľ aj Boží sluha biskup Ján Vojtaššák, aby sme teda ani my nerobili kompromisy vo svojom živote v podstatných veciach, ale naopak, aby sme hlbšie poznávali svoju vieru, vedeli ju teda zdôvodniť, vedeli ju brániť. Dnes je veľmi potrebné brániť našu vieru aj argumentačne, ale predovšetkým svedectvom svojho života a aby aj to naše svedectvo života chutilo tomuto svetu. Ak citujeme Kristove slová naozaj máme byť tou soľou zeme a svetlom sveta, aby sme správne chutili a osvetľovali vlastne tie miesta, kde, žiaľ, doteraz je ešte temnota. A biskup Ján Vojtaššák nám ukazuje, že je to možné. Takže zoberme si ho dajme tomu aj v dnešný deň, keď si pripomíname výročie jeho narodenia ako vzor, ktorý chceme naďalej nasledovať. Ak aj padáme do hriechov, možno aj mnohokrát do tých istých hriechov, povstávajme z nich a snažme sa, aby aj v nás tá milosť posväcujúca jednoducho tak ľahko nemohla vyprchať. Ak aj zmizne, hneď sa ju snažme získať vo sviatosti zmierenia, aby sme takto mohli vykonať ešte veľmi veľa dobrého, tak pre nás, pre našich blížnych, ako aj pre celý svet. Teda, zoberme si poučenie aj z dnešnej svätej omše, aj z tejto úvodnej liturgie slova a napodobňujme aj my príklad biskupa Jána Vojtaššáka naozaj každý deň v našom živote.

Amen.

Príhovor diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku

Bratia a sestry! Chcem sa Vám všetkým poďakovať, že ste prijali pozvanie a prišli do Katedrály sv. Martina, aby sme spoločne oslávili Pamätný deň narodenia BS biskupa Jána Vojtaššáka. Osobitne sa chcem poďakovať veriacim a miništrantom zo Zákamenného, ktorí  k nám prišli z rodiska Božieho sluhu a pred svätou omšou viedli modlitbu svätého ruženca, ako aj veriacim z Markušoviec a ďalších farností spišskej diecézy. Ďakujem  všetkým tým, ktorí zabezpečovali priebeh dnešnej slávnosti z liturgickej, hudobnej a organizačnej stránky. Rovnako sa chcem poďakovať Rádiu Lumen, pretože vďaka priamemu prenosu dnešnej slávnosti sa s nami mohli spojiť mnohí bratia a sestry, ktorí dnes tu pre chorobu alebo inú zaneprázdnenosť nemohli byť prítomní.

Býva už pomaly zvykom, že počas slávení Pamätných dní, pre všetkých zúčastnených pripravíme nejaké prekvapenie. Pre túto príležitosť sme pripravili magnetky s citátmi od BS biskupa Jána z roku 1921, keď prijal biskupskú vysviacku a začal tak pastoračnú službu v diecéze. Práve v tomto roku sme si pripomínali 95 rokov od jeho biskupskej vysviacky.  Slová BS biskupa Jána Vojtaššáka sú veľmi aktuálne aj dnes. V prvom pastierskom liste kňazom napísal: „Pôjdem a budem vravieť všetko, čo mi rozkáže Pán.“ A v prvom pastierskom liste veriacim svojej diecézy adresoval tieto slová: „Skromný pod opaterou Božích anjelov a zvlášť môjho anjela strážcu úfam konať cestu života, na ktorú ma prozreteľnosť Božská postavila.“ Tieto magnetky po skončení svätej omše všetci prítomní dostanú ako dar a spomienku na dnešnú slávnosť.

Dokumenty na stiahnutie