Biskup Ján Vojtaššák bol človek, ktorý vždy veľmi živo vnímal svet a najmä život ľudí okolo seba. Keď si všimol, že niečo nie je v poriadku alebo že niekto v jeho okolí trpí, premýšľal, ako by mohol túto situáciu zlepšiť. Následne jeho rozhodnutia a skutky nenechali na seba nikdy dlho čakať. Nebol to človek pomstychtivý ani necitlivý, ale zodpovedný pastier duší, rešpektujúci hodnotu spravodlivosti a uplatňujúci milosrdenstvo. Takto pôsobil ako bohoslovec, ako kňaz, ale aj ako biskup. Zvlášť ako pastoračný kňaz vykonával zodpovedne nielen svoje pastoračné povinnosti, ale počas vojny operatívne riešil aj ťažké existenčné podmienky svojich farníkov, ako aj ľudí zo širokého okolia. Známe sú vývarovne pre chudobných, ktoré zriadil a sám často podporoval z toho, čo dostal počas svojich ciest. Ako biskup, neprávom väznený a týraný, nemyslel na to, ako by túto krivdu niekomu zrátal, ani si nezúfal, napriek tomu, že mu bolo viackrát oznámené, že sa z väzenia živý nedostane. Z väzenia napísal listy kňazom, v ktorých sa neohrozene zračí jeho „Pavlovská“ starostlivosť o diecézu. V týchto listoch povzbudzuje svojich kňazov k jednote. Ako správny pastier sa nenechal strhnúť nepriaznivými okolnosťami ani náladami meniaceho sa politického režimu. Jeho ľudskosť, viera a nezlomná vytrvalosť v dobrom až dokonca sa môže reálne stať trvalým príkladom pre všetkých, ktorých Boh povoláva k ohlasovaniu a uskutočňovaniu Kristovho evanjelia vo svete.
ThLic. František Fudaly
kňaz Spišskej diecézy