Nedávno sa ma jeden študent opýtal, čo zostalo z Vojtaššáka po päťdesiatich rokoch. Keď som sa stretával s tými, ktorí biskupa poznali, hovorili, že jeho najviditeľnejšou cnosťou popri odvahe a statočnosti bola askéza.
Biskup tých ľudí, z ktorých si viacerí odsedeli v lágroch a pracovali v uránových baniach, motivoval ešte ako študentov a seminaristov k tomu, že človek sa musí premáhaním a odriekaním naučiť ovládať sám seba, aby získal vnútornú slobodu, aby bol pánom situácie, v ktorej sa ocitne, aby dokázal robiť závažné rozhodnutia s plnou zodpovednosťou.
V tom zmysle aj nasadený agent, ktorý 30. 12. 1949 posielal hlásenie, uviedol, že: „O biskupovi Vojtaššákovi je mylná predstava, že tento je bojazlivý. V skutočnosti je to jeden z najhúževnatejších biskupov. Menovaný […] je schopný vrátiť sa k životu apoštolov a donútiť k tomu aj svojich duchovných.“
Múdrosť a skúsenosť svedkov života biskupa Jána ustavične nabáda k mimoriadnej odvahe a nepatetickej duchovnej osobnej statočnosti.
HEDr. Peter Olexák, PhD.
kňaz Spišskej diecézy