Otca biskupa Jána Vojtaššáka si vážim najmä pre dve veci. Po prvé preto, že bol mužom skutočnej odvahy – nielen odvahy konať dobro a žiť v pravde, ale aj odvahy brániť dobro a zastať sa pravdy.
Časy, keď sa stal spišským biskupom, neboli ľahké. Postupne meniť staré, málo spravodlivé sociálne pomery, si vyžadovalo skutočnú odvahu.
Po druhé si ho vážim preto, že trpezlivo a v hlbokej pokore znášal nespravodlivé väznenie a ponižovanie komunistického režimu, ktorému sa nikdy nepoddal.
Jeho blahorečenie – t. z. oficiálne uznanie výnimočného stupňa čností, ktorými oplýval – by mohlo pomôcť dnešným ľuďom zorientovať sa a postupovať na ceste k opravdivej ľudskosti, ktorej je stále málo a možno čoraz menej.
doc. Ondrej Štefaňak
prodekan TFKU v Ružomberku