Biskupa Jána Vojtaššáka považujem za symbol slovenského katolicizmu 20. storočia. Na jeho živote je možné pozorovať ťažké osudy mnohých slovenských katolíkov v tomto období, počnúc od národného útlaku v časoch Rakúsko-Uhorska, až po násilnú perzekúciu v časoch komunistického režimu. Ján Vojtaššák tento zložitý úsek slovenských cirkevných dejín nielenže prežíval v plnej dôvere v Božiu pomoc, ale významným spôsobom vplýval a usmerňoval život slovenských katolíkov.
Už od útleho detstva vynikal výnimočnou zbožnosťou. Jeho nábožnosť bola eucharistická a mariologická. V úlohe pastiera Božieho ľudu sa vyznačoval horlivosťou a starostlivosťou o sociálne slabých ľudí. Kňazi diecézy ho charakterizovali ako kňaza podľa Božského Srdca Ježišovho alebo ako arského kňaza s biskupskou mitrou.
Do dejín Spišskej diecézy sa zapísal ako úspešný reformátor náboženského života kňazov a veriacich. Základy tejto reformy položil na vzdelanom a zbožnom klére, učiteľoch a na prehĺbení duchovného života veriacich prostredníctvom úcty k Eucharistii a aktivizovaním laického apoštolátu.
Svoju lásku a vernosť Cirkvi dokázal však predovšetkým v období komunistického režimu, keď bol nespravodlivo odsúdený na 25 rokov väzenia a stratu občianskych a ľudských práv. Heroicky znášal v pokročilom veku roky fyzického a psychického týrania a ponižovania v komunistických väzniciach kvôli vernosti Cirkvi. Mnohí jeho väznitelia sa na ňom vyvŕšovali už len preto, že bol biskup.
Až do konca svojho života, teda aj po prepustení z väzenia, ostal pod prísnym dozorom štátnej moci. Tým si vyslúžil u mnohých povesť mučeníka a svätca. Jeho hrdinské znášanie utrpenia pre vernosť Cirkvi dodávalo posilu, vieru a odvahu mnohým nespravodlivo odsúdeným väzňom, pre ktorých sa stal výrazným symbolom. V ňom vidíme predstaviteľa všetkých prenasledovaných, ktorí trpeli za neľudského ateistického a komunistického režimu.
Blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka by znamenalo uznanie svedectva nielen jeho svätého a mučeníckeho života, ale tiež uznanie utrpenia všetkých tých slovenských katolíkov, ktorí pre vernosť Kristovi nespravodlivo trpeli počas komunistického režimu.
Zároveň jeho povýšenie na oltár by znamenalo pre súčasnú dobu povzbudenie k tomu, aby sme aj v dnešných časoch liberalizmu a náboženského indiferentizmu ostali verní Bohu, Cirkvi i vlastnému svedomiu a presvedčeniu aj za cenu obetí a výsmechu súčasnej spoločnosti.
HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD.
kňaz Spišskej diecézy