Život biskupa Jána Vojtaššáka

Život biskupa Jána Vojtaššáka

Biskup Ján Vojtaššák patrí medzi významné osobnosti dejín slovenského národa, ako aj Cirkvi na Slovensku.

Dožil sa úctyhodných 88 rokov života.
My si 14. novembra 2017 pripomenieme 140 rokov od jeho narodenia v Zákamennom.

Život, povolanie a poslanie

Prostredie, v ktorom sa narodil, ho predurčovalo na svedomitosť a bohabojnosť v každodennom živote. A tak nečudo, že od detstva bol vďaka dobrému príkladu rodičov a miestnych kňazov spojený s Božou Cirkvou na celý život.

zakamenne

Kňaz, náročný na seba

Od roku 1901, keď bol vysvätený za kňaza, sa usiloval svedomito vykonávať pastoračnú službu pre svojich veriacich všade tam, kde bol poslaný. Bol askétom náročným na seba. Ako veľmi vnímavý duchovný správca sa venoval najmä chudobným ľuďom, ktorí trpeli hlavne dôsledkami prvej svetovej vojny.

Aktívne sa podieľal na vzniku prvej Československej republiky. Patril medzi tých slovenských národovcov, ktorí v Martine v roku 1918 prijali Deklaráciu slovenského národa.

rodicia

Jeho meno sa začínalo skloňovať aj ako meno možného kandidáta na biskupské stolce, ktoré zostali voľné, najmä však na biskupský stolec na Spiši.

Pastier diecézy

Roku 1920 v novembri bol vymenovaný za spišského biskupa. Odo dňa svojej vysviacky prežil 44 rokov ako pastier diecézy, hoci jeho  poslanie pastiera  malo rozličné podoby. Ako biskup mal predovšetkým na zreteli dobro nesmrteľných duší,  venoval sa tomu celý svoj život.

Hlavnou prioritou jeho dušpastierskej činnosti bola starostlivosť o kňazov a kňazské povolania. Taktiež povzbudzoval k príkladnému kresťanskému životu aj svojich veriacich.

strana_25

Slovenská republika a Štátna rada

Bol úzko spätý so slovenským národom, preto s radosťou uvítal vznik prvej Slovenskej republiky v roku 1939. V danej situácii ho považoval za záchranu národa pred okupáciou, chaosom a vojnovým ničením.

V rokoch 1940 – 1944 ho biskupský zbor delegoval do Štátnej rady. Vo funkcii pôsobil so súhlasom Svätej stolice. Išlo o politický orgán bez väčších reálnych kompetencií, ktorý sústreďoval okrem politikov aj zástupcov cirkví a kultúrnych inštitúcií.

Na základe pôsobenia v Štátnej rade boli po roku 1945 proti nemu vznesené obvinenia ako voči prívržencovi ľudáctva, ktorý sa málo zastával židov, a ktorému išlo hlavne o „osobný prospech“.

Nebyť udalostí po roku 1945 tak ako ich poznáme, s veľkou pravdepodobnosťou by dokončil beh svojho života ako filantrop, ten, ktorý má zvlášť rád ľudí.

slovenska-republika

Odpor voči komunizmu

Biskup Vojtaššák preukázal osobnú statočnosť a po roku 1948 sa otvorene postavil na odpor voči snahám komunistov podriadiť si a likvidovať Cirkev.

Preto bol v roku 1950 zaistený, kruto mučený a vo vykonštruovanom procese v roku 1951 v Bratislave odsúdený na 24 rokov väzenia spolu s biskupmi Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom.

evidencna-karta-vazna

strana33b        strana33

Utrpenie vo väzniciach a vyhnanstvo v Čechách musel zakúšať až do smrti.

Mučeníctvo

Život biskupa Vojtaššáka poznamenali dve ideológie, ktoré dominovali Európe 20. storočia. Prvou bol komunizmus a druhou nemecký národný socializmus.

Obidve tieto ideológie mali spoločné črty – usilovali sa radikálne zmeniť spoločnosť aj za cenu násilia a získať úplnú kontrolu nad človekom a spoločnosťou. Náboženstvo im bolo na ceste za ich cieľom prekážkou.

Biskup Vojtaššák si nebezpečenstvo týchto ideológií uvedomoval. Boľševizmus vnímal ako nebezpečenstvo pre usporiadanú ľudskú spoločnosť, osobitne pre rodinu, cirkev i mládež.

Internácia a väznenie

Po roku 1945, keď sa komunistická strana stala súčasťou vlády, bol biskup Vojtaššák internovaný a potom väznený. Súviselo to s jeho odporom proti poštátneniu cirkevných škôl a s funkciou podpredsedu Štátnej rady Slovenskej republiky. Radikálne odmietal spoluprácu s komunistickou mocou, ktorá chcela dostať Katolícku cirkev pod štátnu kontrolu. Sloboda všetkých biskupov v ČSR bola kontrolovaná tzv. vládnymi zmocnencami, ktorých odmietal. Ako verejne činná osobnosť, známa nielen medzi katolíkmi, bol preto označený za vlastizradcu.

Tvrdý väzenský režim spojený s neľudskými výsluchmi viedli k zhoršeniu zdravotného stavu biskupa Vojtaššáka. V auguste 1945 ho museli hospitalizovať na internom oddelení. Napriek silnému politickému tlaku z vedenia komunistickej strany nebol biskup Vojtaššák obžalovaný a postavený pred súd. Dňa 8. 9. 1945 bol prepustený z vyšetrovacej väzby. Do svojho biskupského sídla sa vrátil 28. 11. 1945. Zásadnú zmenu v živote biskupa Vojtaššáka prinieslo definitívne prevzatie moci komunistickou stranou vtedajšej Československej republiky.

Pre svoj principiálny postoj a otvorenú obranu viery bol nenávideným a zároveň obávaným v očiach komunistickej moci. Podľa svojho vnútorného presvedčenia reagoval na všetky obmedzujúce opatrenia komunistického režimu. Večer 15. 9. 1950 ho orgány ŠtB ľsťou uniesli z biskupskej rezidencie do väznice ŠtB v Ruzyni.

Fyzické násilie a psychický nátlak

Biskup Vojtaššák bol vyšetrovaný  použitím fyzického násilia a psychického nátlaku. Musel absolvovať kruté vyšetrovacie metódy, vyskúšané  v sovietskej škole. Patrilo k nim nočné budenie, stále chodenie bez možnosti oddýchnuť si, bitka, trápenie hladom, vyhrážky smrťou, nadávky a pod. Cieľom tohto trýznenia bolo dostať ľudskú osobnosť  do stavu stresu,  apatie a rezignácie, aby  sa stala povoľným nástrojom bez vlastnej vôle,  svedčila sama proti sebe, a tak napokon podpisovala absurdné obvinenia.

Vojtaššáka v noci stále budili  a pri výsluchoch bili. Počas dňa mu dali 15 dkg chleba. Ak ho práve nevyšetrovali, musel chodiť po cele s rozmermi 2×2 m v drevákoch, od šiestej  ráno s krátkou obedňajšou prestávkou až do desiatej hodiny večer. Ak spadol od vyčerpania, obliali ho vodou a musel chodiť ďalej.

Odsúdenie za zločiny vojenskej zrady

Biskupa Vojtaššáka, vtedy 74 ročného, Štátny súd v Bratislave 15. 1. 1951 odsúdil za zločiny vojenskej zrady, velezrady, vyzvedačstva a úkladov proti republike (podľa zákonov 50/1923 Zb. a 231/1948 Zb.) na 24 rokov väzenia, konfiškáciu majetku, peňažný trest 500 000 Kčs.

Martýrium, ktoré biskup Vojtaššák prežíval po vynesení rozsudku pokračovalo vo výkone trestu. Po skončení procesu, vo väznici Krajského súdu v Bratislave, pri prechádzke na väzenskom dvore 24. 1. 1951 sa pošmykol na chodníku. Spadol, udrel si tyl hlavy a utrpel otras mozgu. Odvtedy trpel každodennými bolesťami hlavy.

V rokoch 1951 – 1956 vystriedal J. Vojtaššák väzenia s najprísnejším režimom (Leopoldov, Ilava, Praha – Pankrác)

Kritický zdravotný stav

Jeho zdravotný stav, znásobený vysokým vekom, bol kritický. Nestrácal však nikdy optimizmus a nesťažoval sa. Väzenskí lekári ho zaradili do nižšej zdravotnej klasifikácie.

Podľa vyšetrení trpel chronickou gastritídou a chronickým reumatizmom, mal herniu (prietrž) a hypertrofiu prostaty. Lekári ďalej zistili systolický šelest, edémy (opuchy) oboch končatín, obojstranný varikózny komplex a iné ochorenia. Vážil iba 57 kg.

Človek s takouto diagnózou mal žiť vo väzenskom prostredí, čím bol doslova odsúdený na pomalé zomieranie.

Ponižovanie a týranie

Biskup Vojtaššák sa vo výkone trestu stal častým terčom ponižovania dozorcov a niektorých spoluväzňov. Opäť musel zakúsiť bitku, hlad, nedostatok spánku, nočné budenia.

V leopoldovskej väznici chodili dozorcovia biskupa Vojtaššáka do jeho cely provokovať a týrať. Ponižovanie bolo spojené s výsmechom z jeho biskupskej hodnosti. Musel nosiť metlu namiesto biskupskej berly a pritom ho bili obuškami.

strana_51

Nikdy sa nesťažoval

Viera dodávala biskupovi Vojtaššákovi vždy čerstvé sily. Počas väzby musel veľa času tráviť na samotke, v úplnej odlúčenosti od iných osôb. Nikdy sa nesťažoval na svoj vysoký vek a nehľadal úľavy. Usiloval sa vykonávať každú prácu, ktorú mu pridelili, hoci práve práca mu prinášala utrpenie.

Veľké utrpenie pre biskupa Vojtaššáka znamenal jeho pobyt v ilavskej väznici. Jeho spoluväzňami boli najmä kriminálnici, ktorí sa dopustili ťažkých násilných zločinov. Dramaticky sa zhoršil aj biskupov zdravotný stav.

Prerušenie trestu pre zhoršený stav

Príbuzní  márne, ešte v roku 1955, požadovali prerušenie trestu pre zhoršený stav. Trápil ho silný kĺbový reumatizmus, bolesti srdca a hlavy. Preto ho museli 7. apríla 1956 hospitalizovať vo väzenskej nemocnici. Generálny prokurátor vydal 14. 6. 1956 uznesenie, podľa ktorého prerušil Vojtaššákovi výkon trestu zo zdravotných dôvodov. (Dokument obsahuje  doslovnú zdôvodňujúcu formuláciu: „je stižen těžkou chorobou“). J. Vojtaššák bol umiestnený v starobinci v mestečku Děčín v českom pohraničí, zámerne 700 km od sídla svojej diecézy a od Slovenska. Martýrium však pokračovalo v podobe stáleho psychického stresu z obnovenia výkonu trestu a z nedostatku lekárskej starostlivosti.

strana49

Opätovné zaistenie, internácia a väzenie

Dňa 11. 4. 1958 ho zaistili orgány ŠtB a prechodne dali do internácie v Paběnicích. Ľudový súd v Prahe napokon dňa 5. 5. 1958 nariadil pre Vojtaššáka pokračovanie trestu. Dôvodom bolo zaistenie skupiny kňazov na čele s Viktorom Trstenským, ktorí s biskupom Vojtaššákom udržiavali kontakt.

Biskup Vojtaššák nastúpil do väzenia v Žiline a potom v Ilave. Z Ilavy ho eskortovali  do väznice vo Valdiciach pri Jičíně. Tu bol trestaný za poznámky ceruzkou, ktoré ešte v ilavskej väznici urobil do komunistického pamfletu Zrada a pád. Vedenie väznice to bralo ako trestný čin.  Osemdesiatdva ročnému väzňovi vymerali trest 10 dní korekcie a pokutu 50 Kčs. Biskup Vojtaššák nastúpil do korekcie 11. 11. 1960. Na protest proti nespravodlivému trestu vyhlásil hladovku, ktorú začal na druhý deň 12. novembra 1960. Náčelník väznice sa mu vyhrážal a vyjadril sa, že ho nechá „chcípnout“. Biskup Vojtaššák sa však nezľakol hrozieb.

Dňa 15. 11. 1960 mu podali stravu násilím. Bolo to ďalšie utrpenie, pretože následne sa dostavili zdravotné problémy – vracanie a hnačky. Do cely mu dali náročky vraha Václava Jandu a neskôr zlodeja a výtržníka Jozefa Klaudiusa, ktorí mu strpčovali život cez deň i v noci.

Odpustenie zvyšku trestu a nútený pobyt v Senohraboch

K prepusteniu biskupa Vojtaššáka z výkonu trestu došlo vďaka prebiehajúcim rokovaniam medzi zástupcami ČSR a Svätej stolice. Prezident ČSR rozhodnutím zo 4. 10. 1963 cestou milosti odpustil J. Vojtaššákovi zvyšok trestu. Biskup Vojtaššák opustil väzenie v Prahe – Pankráci 6. 10. 1963, mesiac pred dovŕšením 86 rokov.

Určili mu miesto núteného pobytu v charitnom domove v Senohraboch, okres Praha – východ. Bol to preňho ďalší tvrdý úder. Určite si celkom jasne uvedomil, že vedúci činitelia režimu nechcú, aby zomrel doma. Biskup Vojtaššák s podlomeným zdravím a vo vysokom veku definitívne odcestoval do Senohrabov 28. 10. 1963. Internačný režim tu bol o niečo miernejší. Chýbali ozbrojené stráže a psy, ale ďalej fungovali skryté nitky ŠtB, ktoré mali zabezpečiť jeho kontrolu.

Biskup Vojtaššák  napriek prežitému utrpeniu a vysokému veku vyvíjal neohrozené aktivity s cieľom oživiť náboženský život.

senohraby

Smrť v nemocnici v Říčanoch a pohreb v Zákamennom

Dňa 2. augusta 1965 musel byť Vojtaššák po mozgovej príhode prevezený do nemocnice v Říčanoch pri Prahe, kde o dva dni zomrel v požehnanom veku 87 rokov. Vďaka pohotovosti pozostalých a veriacich sa jeho ostatky podarilo previesť a pochovať v rodisku v obci Zákamenné na Orave.

strana_39

Symbol trpiaceho katolíckeho Slovenska

Biskup Ján Vojtaššák sa pre svoju vieru a neúnavný aktivizmus stal terčom nenávisti všetkých tých jednotlivcov a skupín, ktoré odmietali katolicizmus.

Stal sa obeťou vykonštruovaného politického procesu. V komunistických väzeniach strávil celkovo 11 rokov a 1 mesiac, v internácii 2 roky. Počas výkonu trestu bol vydaný na  nemilosť tých, ktorí mu spôsobovali nesmierne fyzické a psychické muky. Jeho zdravotný stav sa v dôsledku toho rapídne zhoršil, no nikdy sa  nevzdal a stále dúfal. Prijatím utrpenia dostal nové sily a dokázal byť oporou pre iných trpiacich. Stal sa tak všeobecne prijímanou autoritou, patriarchom nespravodlivo väznených, symbolom trpiaceho katolíckeho Slovenska.

Napriek prežitým príkoriam odpustil svojim trýzniteľom. Mučeníctvo biskupa Vojtaššáka malo byť pomalým umieraním spojeným s ustavičným trápením a šikanovaním. Smrti biskupa vo väzení sa režim obával, preto si volil zákernejšiu cestu. Biskup Vojtaššák mal načisto vymiznúť aj z pamäti veriacich. Buď sa oficiálne vôbec nespomínal alebo zmienka o ňom musela byť negatívna. Napriek tomu sa zachovala medzi veriacimi živá úcta, ktorá trvá dodnes.

Keď si Spišská diecéza v roku 1976 pripomínala 200 rokov od svojho založenia, cirkevný tajomník, ktorý bol na tejto slávnosti prítomný poznamenal, že „tu cítiť Vojtaššákovho ducha“. Toto bolo potvrdením skutočnosti, že biskup Vojtaššák žije v spomienkach ako dobrý pastier nielen u svojich kňazov, ale aj u ostatných ľudí. Svedectvo jeho života je preto vhodné, ba úctyhodné, aby bolo dané ako príklad aj pre celý svet.

Vypočutia súkromných modlitieb na príhovor biskupa

Od začatia procesu blahorečenia Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka, boli zaznamenané viaceré prípady vypočutia súkromných modlitieb na jeho príhovor. Boží ľud nielen zo Spišskej diecézy, v ktorej biskup Ján pôsobil, a z ktorej pochádzal, sa denne modlí za jeho blahorečenie a s dôverou sa k nemu obracia s prosbami o príhovor a o vyprosenie rôznych potrebných milostí.

Boží sluha sa počas svojho života snažil ľuďom pomáhať ako len vedel a mohol. Sme presvedčení, že podobne to robí aj dnes. Svojím príhovorom pred Bohom vyprosuje mnohé potrebné milosti tým, ktorí ho o to s dôverou prosia.

Nebojme sa prosiť o príhovor Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka.

Súkromné modlitby na jeho príhovor boli zaznamenané najmä v týchto situáciách:

  • telesné uzdravenia pred ťažkou operáciou,
  • pomoc pri hľadaní vhodnej práce či  bytu,
  • pomoc pri riešení rôznych zložitých manželských problémov,
  • prosby o požehnanie detí.

Sú mnohé ďalšie situácie, keď nám naše ľudské sily nestačia. Vtedy sa môžeme s dôverou obracať na tých, ktorí už mnohým pomohli, lebo pomáhať vedia a radi sa pred Bohom pripoja k našim vrúcnym modlitbám.

Modlitba za blahorečenie otca biskupa Jána Vojtaššáka

Všemohúci Bože,
vyvolil si si svojho služobníka Jána Vojtaššáka,
aby trpel na Tvoju slávu a pre dobro Cirkvi.
Väznený, ponižovaný, opľuvaný, zosmiešňovaný
a prinútený vykonávať najposlednejšie práce,
niesol tento údel v hlbokej pokore.
Za hranicami Slovenska
prijal z Tvojich rúk kalich utrpenia.
Na pohľad nič nezostalo na ňom
z dôstojnosti veľkňaza Cirkvi,
podobne ako z Ježiša Krista,
keď ho viedli na Kalváriu,
však v jeho vnútri si žiaril Ty sám, Bože.
Prosíme Ťa, Večný Bože,
osláv svojho služobníka Jána,
aby sme si ho uctievali na oltároch celej Cirkvi.
Za jeho blahorečenie Ťa prosíme
skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Imprimatur 19.5.1995 + Dr. František Tondra

socha

Pamätné dni biskupa Jána

  • 13. februárDeň biskupskej vysviacky
  • 27. februárDeň prevzatia úradu biskupa
  • 1. júlDeň kňazskej vysviacky
  • 4. augustDeň smrti
  • 14. novemberDeň narodenia

Pane Ježišu Kriste,
pohliadni na ducha obety
a vernosti biskupa Jána Vojtaššáka
a odmeň jeho čnosti blahorečením,
aby lesk jeho čistého života
a statočné prijatie utrpenia povzbudzovali
kresťanov v láske k pravde, Cirkvi a národu.

(z prosieb za blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka)

S cirkevným schválením Biskupského úradu v Spišskej Kapitule, dňa 24. júla 2015, č. 16/2015.

kapitula

© 2017 Biskupský úrad Spišská Kapitula
Pre vnútornú potrebu diecézy.

Zostavovatelia: Peter Jurčaga a kol.
Fotografie: archív postulátora