Bál som sa, že nebudem chodiť

Bál som sa, že nebudem chodiť

V zime, vo februári v roku 2009, som mal nehodu na bežeckých lyžiach. Išiel som z kopca a pritom narazil na drevený peň, čo mi spôsobilo zranenie chrbtice. Nedokázal som sa pohnúť. Ostal som odkázaný na pomoc iných. V nemocnici som čakal na príjem, pretože ma hneď nevzali na vyšetrenie. Previezli ma do prázdnej miestnosti, vyzliekli ma a nechali ležať bez starostlivosti. Všetko bolo veľmi zdĺhavé, lekári ako keby nechápali vážnosť môjho poranenia, boli nervózni, že sa musia v noci zaoberať pacientom. Cítil som úplnú bezmocnosť a opustenosť. Po vykonaní röntgenu ma vyviezli na chodbu, kde ma nechali nahého čakať. Bolo to veľmi ponižujúce, triasol som sa od zimy a bolesti. Vtedy som si spomenul na biskupa Jána Vojtaššáka a jeho utrpenie a poníženie. Začal som sa k nemu utiekať o pomoc. Obával som sa, že nebudem chodiť, pretože mi tŕpli končatiny, že budem mať trvalé následky z poškodenia chrbtice. Po intenzívnej a vrúcnej modlitbe k Božiemu sluhovi som za malú chvíľu pocítil zmenu. Telom mi prechádzalo príjemné teplo, necítil som stud a v srdci som mal veľký pokoj a absolútnu dôveru, že to bude vyriešené, že už je o mňa postarané. Vedel som, že budem opäť zdravý. Krátko nato prišli po mňa sestričky a odviedli ma na izbu. Po mesiaci ma pustili domov, vrátil som sa do normálneho života veľmi rýchlo, bez následkov. Som presvedčený, že ma Pán Boh uzdravil na príhovor otca biskupa Jána.

Pavol Vaják
z farnosti Zákamenné