Spišská diecéza spolu s Radou pre históriu KBS v spolupráci s Kňazským seminárom biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí a s Katolíckou univerzitou v Ružomberku usporiadala v dňoch 14. a 15. novembra 2017 v priestoroch kňazského seminára Spišskej Kapitule medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému Osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka. Podujatie sa konalo pri príležitosti 140. výročia narodenia J. Vojtaššáka.
Hoci sa o J. Vojtaššákovi konali vedecké podujatia v roku 2003 a 2011, najnovšie dvojdňové podujatie ukázalo, že je stále čo nové priniesť k poznaniu tejto osobnosti. Konferenciu otvoril úvodným pozdravom spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka. Po ňom sa prítomným prihovoril Jozef kardinál Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
V úvodnom bloku príhovorov prítomných pozdravil aj Mons. Giuliano Brugnotto dekan Fakulty Kánonického práva v Benátkach a predstavil zborník Mlčiaca Cirkev a Pápežská diplomacia 1945-1965, ktorý sa v nasledujúcich mesiacoch dostane do kníhkupectiev v edícií Pápežského výboru pre historické vedy a ktorý je zbierkou prednášok z Medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala 27. októbra 2016 v Benátkach. Úvodný blok príhovorov ukončil pozdrav rektora Katolíckej univerzity Mons. Jozefa Jaraba a rektora Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom Podhradí vsdp. Petra Majdu.
Na konferencii odznelo celkovo 18 príspevkov od historikov. Príspevky boli podľa tém rozdelené do blokov, pričom po každom nasledovala diskusia. K najzaujímavejším blokom patrili bloky, ktoré hodnotili vzťah biskupa Vojtaššáka k územiam Oravy a Spiša, ktoré sa v 20. storočí ocitli raz ako súčasť Poľska, Česko-Slovenska alebo Slovenska. Vojtaššák dôsledne trval na začlenení slovenských farností hornej Oravy a Spiša k svojej diecéze a tým aj k Slovensku. Ďalší blok priniesol veľa zaujímavých informácií o postojoch biskupa Vojtaššáka k židovskému obyvateľstvu.
Treba sa zmieniť aj o bloku, ktorý s zameral na biskupa Vojtaššáka v zložitých prechodných rokoch 1945 – 1948 a otázku jeho rehabilitácie, ale aj o bloku, ktorý hodnotil presah Vojtaššáka do politického života a jeho väzby na slovenský politický exil. Možno konštatovať, že všetky prednesené referáty a diskusie k nim mali vysokú a kultivovanú úroveň. Priniesli nové informácie a interpretácie. Osobnosť spišského biskupa Jána Vojtaššáka vystúpila z príspevkov ako rázovitá, húževnatá a asketická osobnosť, ktorá sa usilovala pozdvihnúť na vyššiu duchovnú úroveň nielen svoju diecézu, ale celý slovenský katolicizmus. Biskup Ján Vojtaššák sa vyznačoval všestrannosťou svojich aktivít, pričom sa zameriaval na budovanie cirkevného školstva, kvalitnú výchovu kňazského dorastu a charitatívnu činnosť. Z medzinárodnej konferencie sa plánuje vydať aj zborník. Jeho súčasťou bude aj dokumentačná príloha. Azda najzaujímavejším dokumentom, ktorý sa do nej zaradí, bude správa o posledných dňoch biskupa Vojtaššáka v nútenom pobyte v českých Senohraboch ako aj pohľad na Božieho sluhu očami zahraničnej tlače a vatikánskeho rozhlasu a mnohé ďalšie zaujímavé dokumenty.
Po skončení prvého dňa konferencie 14. novembra večer sa konala v Katedrále sv. Martina slávnostná ďakovná sv. omša. Hlavným celebrantom a kazateľom bol Jozef kardinál Tomko, koncelebrovali s ním arcibiskupi metropoliti Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup, Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a biskupi Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup, Mons. Viliam Judák, nitriansky diecézny biskup, Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský pomocný biskup a viac ako 85 kňazov za účasti veľkého počtu veriacich. Kardinál Tomko, v homílii venovanej osobnosti biskupa Vojtaššáka, uviedol základnú charakteristiku tejto osobnosti a zdôraznil význam jeho utrpenia pre Cirkev nielen v minulosti, ale najmä v súčasnosti.
Konferencia
