Boží sluha Ján Vojtaššák sprevádzal tajomným spôsobom celú moju mladosť a sprevádza ma doteraz. Ešte ako chlapec som občas zašiel na bicykli do Zákamenného pomodliť sa pri jeho hrobe. Z Beňadova je to veľmi blízko. Priťahoval ma príklad jeho hrdinského života, o ktorom som prvýkrát počul od vdp. Pavla Mikulu, nášho vtedajšieho pána farára. K tichej modlitbe nad jeho hrobom ma priťahovala atmosféra pokoja a tajomného očakávania čohosi veľkého. Tým veľkým je sila jeho charakteru, ktorá ešte raz musí tomuto svetu zažiariť v čase, keď to ľudia budú pripravení pochopiť a prijať. Jeho život je ako horčičné zrnko, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli, aby v tichosti rástlo a prinieslo úrodu.
Celé desaťročia bola táto vynikajúca osobnosť zahalená závojom mlčania. Prichádzajú však nové generácie a s nimi aj nová nádej, že nanovo objavia, vyzdvihnú a ocenia vo svojich srdciach jeho hrdinské svedectvo. K tomuto svedectvu sa hlásime aj v kňazskom seminári, ktorý nesie jeho meno: Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Aj tu cítime, že nás tajomným spôsobom sprevádza.
ThDr. Peter Majda, PhD.
rektor Kňazského seminára
biskupa Jána Vojtaššáka