V kauze blahorečenia Božieho sluhu spišského biskupa Jána Vojtaššáka som pracoval od začiatku ako delegovaný sudca, až do formálneho ukončenia diecéznej fázy v roku 2002. Priamo som tohto Božieho sluhu nepoznal. V diecéznej fáze som vypočul asi 2/3 všetkých svedkov z ich celkového počtu asi 63.
Z výpovedí týchto svedkov som jednoznačne nadobudol presvedčenie, že ide o človeka s hrdinským stupňom osobných čností, ako je oddanosť Katolíckej cirkvi, láska k Božím veciam, ku kňazstvu, k veriacim a k všetkým ľuďom bez rozdielu. K týmto čnostiam pristupujú postoje vzhľadom na protináboženský tlak komunistického režimu, ktorý pripravil pánu biskupovi mnoho utrpenia, ponižovania a prekážok. Boží sluha vo všetkom vynikajúco obstál, neprejavil ani náznak trpkosti alebo sťažností a podobne, takže aj v utrpeniach preukázal stálosť, vytrvalosť až do konca a bol pripravený obetovať aj život za Božie kráľovstvo, teda za Ježiša Krista.
V roku 1963 bol prepustený z väzenia a bolo mu dovolené usadiť sa iba u svojho synovca na fare v Oravskej Lesnej, teda na opačnom konci diecézy, a nie v jej sídle. Ticho to prijal iste s veľkou bolesťou z toho, že sa nemohol usadiť ani len v biskupskom sídle, a to i napriek tomu, že biskupský stolec bol stále neobsadený. Po niekoľkých týždňoch dostal príkaz vysťahovať sa do západných Čiech, teda do vyhnanstva. Ani vtedy nerobil žiadne kroky na zmenu rozhodnutia vtedajšej štátnej moci, ale prijal to, a tak niesol svoj kríž až do posledného dychu svojho života. Aj tento postoj obdivujem ako postoj nekompromisný a hrdinský, vykonaný s pokorou a odovzdanosťou do Božej vôle.
Jeho možné blahorečenie vidím ako veľmi aktuálne. Pre súčasnú dobu bude znamenať veľkú posilu pre kresťanov, ktorí sú vystavení zhubnému vplyvu diktatúry relativizmu. Som presvedčený, že jeho život, ktorý by sa blahorečením ukázal v plnej kráse, bude pre mnohých znamenať posilnenie zachovať si vieru v Boha, morálne postoje a pevnosť charakteru. Pre kňazov by jeho blahorečenie znamenalo významný impulz k zachovávaniu všetkých dôsledkov, ktoré sme kňazskou vysviackou na seba prijali pre dobro naše aj pre dobro nám zvereného ľudu.
Som pevne presvedčený, že Boží sluha biskup Ján Vojtaššák mal spomenuté čnosti vypestované v hrdinskom stupni a že jednoznačne patrí na oltár Cirkvi. Modlím sa za jeho blahorečenie a osobne prosím tohto Božieho sluhu o jeho orodovanie v rôznych potrebách týkajúcich sa najmä môjho kňazského života aj života mojich spolubratov v diecéze.
Mons. Anton Tyrol
generálny vikár